Ropa

Ropa, tiež nazývaná čierne zlato, je horľavá kvapalina tvorená zmesou uhľovodíkov, najmä alkánov, nafténov a menej aj arénov a polárnych zlúčenín (živice, asfaltény a iné). Najmä anglická literatúra dodáva, že ropa môže byť okrem kvapalného skupenstva aj plynná alebo tuhá ale bežne sa takto označuje iba kvapalná ropa. Čím je ropa staršia, tým je ľahšia a obsahuje menej asfaltu a viac uhlovodíkov.

Je dôležitou nerastnou surovinou a významnou ekonomickou komoditou. Hodnota ropy stúpa po chemickej úprave, kedy sa z nej vyrábajú kvapalné palivá, rozpúšťadlá a mazadlá. Vznikla pravdepodobne rozkladom zvyškov uhynutých rastlín a živočíchov. Nachádza sa vo vrchných vrstvách zemskej kôry, kde je väčšinou viazaná na usadené horniny najčastejšie v oblasti kontinentálnych šelfov. Je základnou surovinou petrochemického priemyslu. Náleziská ropy (rezervoáre) sa najčastejšie nachádzajú pod nepriepustnými vrstvami, v hĺbkach až do 8 km pod zemským povrchom. Ropa pri ťažbe alebo vyviera pod tlakom – ťažba samotokom, alebo sa čerpá – mechanizovaná ťažba. Vyskytuje sa spoločne so zemným plynom a vodou. Z hľadiska slovenskej legislatívy je radená medzi vyhradené suroviny.

Ťažba ropy na Slovensku
Ropa sa na Slovensku ťaží najmä vo Viedenskej panve (ložiská Gajary a Dúbrava), gazolín* vo Východoslovenskej nížine (Senné, Stretava, Ptrukša). Celková spotreba suroviny je však takmer výlučne krytá dovozom, keďže podiel domácej produkcie ropy na spotrebe predstavuje len 1 %. Okrem vrtov existujú aj prírodné vývery ropy ako napr. v Korni na Kysuciach. Takéto pramene ropy, však nie sú na odbyt, pretože je jej tam veľmi málo.

Význam ropy
- 95% všetkých potravín je vypestovaných za pomoci ropy,
- 95 % dopravy sprostredkovávajú ropné deriváty,
- bez herbicídov, pesticídov a hnojív vyrábaných z ropy si dnes nemožno predstaviť moderné poľnohospodárstvo a produkciu potravín, ako ju dnes poznáme. 

* gazolín – skvapalnený zemný plyn