Benzín

Benzín je kvapalná zmes prchavých uhľovodíkov (hlavne alkánov, cykloalkánov, aromatických uhľovodíkov a alkénov) oddelená z ropy a ďalších prídavných látok (najčastejšie benzén a izooktán), ktoré zlepšujú jeho vlastnosti ako paliva. Zvyčajný počet atómov uhlíka v jednotlivých molekulách uhľovodíkov tvoriacich základ zmesi je medzi 5 až 12. Benzín sa používa ako palivo pre väčšinu zážihových motorov. Najčastejšie sa vyrába frakčnou destiláciou z ropy.

Surovina pre výrobu benzínov je ropa. Je to prírodná horľavá kvapalina tvorená zmesou plynných, prchavých a rozpustných tuhých uhľovodíkov. V plne automatizovaných prevádzkach sa rafinuje, destiluje a ďalej spracováva na benzín a iné palivá alebo na petrochemikálie. V minulosti sa benzín vyrábal i z hnedého uhlia. Tento druh benzínov sa nazýva „benzín syntetický“.

Výroba benzínov je založená na destilácii, ktorá pozostáva na delení zmesi kvapalných látok na základe ich odlišnej teploty varu. Zmes kvapalných látok je zahrievaná v uzavretej nádobe, prchavejšie zložky sa odparujú, pary ochladením mimo varnej nádoby kondenzujú a zhromažďujú sa v tzv. predlohe. Predčistená ropa sa v rafinériách rozdelí na nepretržitou destiláciou na jednotlivé frakcie. Na tento primárny proces naväzujú zušľachťovacie procesy, pri ktorých sa mení chemická štruktúra a oddeľujú sa nežiadúce prímesy. Tomuto procesu štiepenia pri teplote cca 500 - 550 °C sa hovorí krakovanie. Benzín je zmes kvapalných uhľovodíkov, kvapalina nízkej hustoty (pod 0,81 kg/m3) a vysokej výhrevnosti (nad 42 MJ/kg–1), veľmi ľahko zápalná. Jeho pary sú v zmesi so vzduchom výbušné. Používa sa ako motorové palivo, rozpúšťadlo, extrakčné činidlo a riedidlo pre tuky a oleje.